Len 125 metrov na východ od Esterházyho kaštieľa sa nachádza pekne formovaná klasicistická budova, od roku 1822 všeobecne nazývaná len ako Soví zámoček . Vznikla na pokyn vtedajšieho majiteľa miestneho kaštieľa a okolitých statkov, grófa Jána Karola Esterházy de Galantha (1775 – 1834). Potreba pre miestneho grófa vlastniť takýto druh budovy bola podmienená skutočnosťou, že z Viedne sa po druhý raz opäť očakával príchod učiteľa dvoch grófskych dcér, v osobe Franza Schuberta. Dve dievčatá už totiž neboli šantiace deti, ako tomu bolo v roku 1818, keď tu v kaštieli učil Schubert počas svojho prvého pobytu v Želiezovciach, pretože z detí už vyrástli dve krásne slečny. V tej dobe nebolo zlučiteľné s prísnou etikou, aby mladý učiteľ z Viedne býval v spoločnej budove ako jeho žiačky, a tak v roku 1822 dobudovali tento, od kaštieľa separátne stojaci zámoček pre učiteľov, ale i pre prípadných iných urodzených hostí. Štvormesačný pobyt F. Schuberta v roku 1824 v hornej izbe želiezovského Sovieho zámočka tak neodškriepiteľne dodal tejto budove nadčasovú hudobnú atmosféru a nevšednosť.
Na prízemí budovy, v priestoroch vtedajšej kuchyne, v rokoch 1842 – 1943 pôsobil navyše aj kuchár a svetoznámy cukrár z Viedne Franz Sacher, ktorý tu práve počas týchto rokov, na pozvanie vdovy po Jánovi Karolovi Esterházym, menovite grófky Roziny Esterházy de Galantha (1784 – 1854), pracoval tiež ako šéfkuchár kuchyne v blízkom miestnom kaštieli. Soví zámoček svoje pomenovanie dostal po dodnes viditeľnom vyobrazení sovy ako znaku múdrosti, na čelnej strane zámočku.
V súčasnosti sa soví zámoček využíva ako múzeum, kde návštevník môže vidieť exponáty z doby neolitu, čias rímskej ríše, II. svetovej vojny a blízkej minulosti. Na poschodí sa nachádza pamätná izba Franza Schuberta s jeho osobnými predmetmi a súkromnou korešpondenciou.