Mlyn postavili v rokoch 1879 až 1882 na mieste starého kamenného mlyna z čias Esterházyovcov. Nový mlyn v roku 1889 vyhorel, avšak znovu ho vybudovali a stal sa najväčším priemyselným objektom v okolí. V roku 1900 pôvodne vodný mlyn prestavali na parný pohon. Ako kurivo slúžila nafta, neskôr pri vyšších energetických nárokoch sem potiahli doplnkové vedenie z mestskej elektrárne a napokon mlyn v roku 1928 napojili na rozvodnú sieť Stredoslovenských elektrární. Prestavbu mlyna realizovala firma Bárdos és Brachfeld v rokoch 1926 až 1927. V rámci nej postavili štvorposchodové silo na dlhšie uskladovanie obilia pri zachovaní jeho kvality. Mlyn zamestnával približne 80 ľudí a spracúval 2 300 vagónov obilia ročne. Bol vybavený najmodernejšou technikou, mal laboratórium európskeho významu, vlastnú elektráreň a skúšobnú pec. Produkty levického mlyna boli známe po celom Slovensku a získavali významné ocenenia. Mlyn podstupuje v súčasnosti rekonštrukciu. Hlavná budova je opravená a slúži pre podnikateľské účely. Mlyn tvorí jednu z dominánt mesta a svojou mohutnosťou a úchvatnosťou stavby pripomína každému okoloidúcemu význam svojej existencie v minulosti.
Tolnai, Csaba: Levice na starých pohľadniciach. Dajama. 2006, s. 67.