Umiestnenie
,
Spojené štáty
48° 13' 43.0788" N, 18° 36' 38.3472" E
See map: Google Maps
US
Židovský cintorín v Leviciach vznikol v roku 1842. Židovská náboženská obec (ŽNO) sa v tomto roku obrátila na levický magistrát, aby im poskytol miesto na cintorín. Parcelu na cintorín nakoniec zo svojich pozemkov vyčlenili Esterháziovci, majitelia levického panstva. Cintorín vymeral panský geometer Anton Engel. Prvým pochovaným v novom cintoríne bol Gumperich Weis, ktorý zomrel roku 1842. V roku 1863 počas komasácie si ŽNO prikúpila pre cintorín ďalší pozemok. Roku 1888 postavili Ciduk hadin - márnicu a cintorín ohradili múrom. Cintorín bol opäť zväčšený v roku 1927, keď vedenie ŽNO prikúpilo ďalšie jutro (0,4 ha) pôdy, odvtedy sa cintorín už nezväčšoval. Po zväčšení cintorína boli rady hrobov označené a hroby očíslované. Márnicu opravili v roku 1931.
O posledné záležitosti života človeka sa staral najstarší levický židovský spolok, pohrebný spolok Chevra Kadiša (Sväté bratstvo, Svätý spolok), založený v roku 1851. Hlavná úloha Chevra Kadiša spočívala v zaistení riadneho pohrebu. Zariadili prevažnú časť povinností, súvisiacich s úmrtím člena náboženskej obce: rituálnu očistu, uloženie do truhly, sprevádzanie na cintorín a pochovanie zosnulého. Chevra Kadiša rozhodovala o rozmiestnení hrobov a viedla evidenciu pochovaných.
V kamennej ohrade cintorína sa nachádza zamurovaná kohenská brána. Slúžila na to, aby dediční kňazi Koheni mohli vstúpiť na cintorín bez toho, aby sa poškvrnili. Koheni museli rešpektovať viaceré zákazy, jedným z nich je zákaz styku s mŕtvym, majú zakázané zúčastniť sa smútočných obradov pri hrobe. Pre tento účel boli zriaďované na cintorínoch kohenské bránky, odkiaľ sa Koheni zúčastňovali pohrebu.
Staršie náhrobky – macevy, sú ploché stély v tvare Mojžišových kamenných dosiek, ukončené oblúkom, v tvare svätostánku (Aron kodeš) s dvomi stĺpmi po okrajoch, novšie majú často tvar obeliskov.
Ženy a muži sú pochovaní zmiešane. Nápisy na pomníkoch sú najmä hebrejské a maďarské, niekoľko nápisov je po nemecky a aj po slovensky. Na pomníkoch sa nachádzajú okrem symbolov kohanitov (žehnajúce ruky) a levitov (džbán niekedy aj s miskou), šesťcípe hviezdy, stromy – duby nárekov, smútočné vŕby a zlomené kvety na hroboch detí alebo mladých osôb. Na niekoľkých pomníkoch sa vyskytujú symboly spojených rúk manželov, holubica, jeleň a lev symbolizujúce meno pochovaného. Ojedinele sa na pomníkoch nachádzajú koruny, niekedy ich podopierajú levy, symbolizujúce dobré meno zosnulého alebo znalca Tóry.
Keďže sa pôvodný zoznam hrobov nezachoval, v rokoch 2014 - 2015 bol vykonaný nový súpis hrobov, ktorý zrealizovala pani Ľudmila Pártošová. Hrob Gumpericha Weisa sa už nepodarilo nájsť, najstarší identifikovaný náhrobok patrí Moše Hiršovi Grünbaumovi, krajčírovi, ktorý zomrel 20. septembra 1843. V priebehu súpisu bolo identifikovaných 973 pochovaných osôb, z toho 4 neúplne, lebo na náhrobku sa nenachádzalo priezvisko, alebo sa už nedalo prečítať.
V novšej časti cintorína odhalila levická Chevra Kadiša na pamiatku obetí prvej svetovej vojny 22. mája 1938 pomník padlým židovským hrdinom. Židia z Levíc narukovali na bojiská prvej svetovej vojny, 48 z nich zahynulo. Dnes tento pomník pripomína obete deportácií. Obete koncentračných táborov pripomínajú aj ich mená na niektorých náhrobných kameňoch.
Autor textu: Mgr. Marta Švolíková - Štátny archív Nitra, pracovisko Archív Levice
