Umiestnenie
Spojené štáty
48° 13' 13.656" N, 18° 35' 59.5536" E
See map: Google Maps
US
Perec a Podlužianka, životodarné toky pretínajúce Levice, od nepamäti slúžili na zavlažovanie okolitých polí a aj ako zdroj energie pre miestne mlyny. Perec navyše neskôr slúžil na zavlažovanie ryžovísk štátneho majetku na majeri Géňa a napájanie sústavy levických rybníkov. Za bežných podmienok sa pokojné vodné toky hlavne na jar menili na nebezpečný živel tvoriaci povodne. Spôsobili tým veľké materiálne škody obyvateľom mesta i okolia. Ľudia sa už v minulosti usilovali o ochranu svojich príbytkov a polí pred povodňami, ale boli limitovaní nedostatočným technologicko-materiálovým a finančným zázemím. Preto sa najvýznamnejšie úpravy koryta Pereca a Podlužianky začali realizovať predovšetkým v 19. storočí. Regulačné práce na Pereci v roku 1870 iniciovalo levické panstvo. Týmito úpravami sa systém ramien premenil na zregulovanú rieku s rovnomerným tokom. Išlo najmä o časť medzi Schoellerovým a Husím mlynom. Komplexnú reguláciu Pereca a Podlužianky začal riešiť Magistrát mesta Levice v roku 1880, keď sa obrátil na vedúceho štátneho úradu pre vodné stavby a vodohospodára svetového významu Jenő Kvassay a poveril ho vypracovaním podrobnej projektovej dokumentácie. Napriek začatým rokovaniam sa tento projekt nezrealizoval. V roku 1885 vypracoval Sándor Lovas nový projekt v duchu pôvodného projektu a podobne ako jeho predchodca zvolil riešenie, ktorého cieľom bolo oddeliť tieto dva toky. Na križovatke tokov pod Levickým hradom bolo riešením netradičné a náročné technické zariadenie, tzv. zhybka, ktorou previedli tok Pereca pod korytom Podlužianky. Realizácia samotnej zhybky ako aj celá regulácia Podlužianky sa podarila až záujmovému spoločenstvu -Vodnému družstvu pre úpravu potokov Podlužianka a Sikenica, založenému v Leviciach v roku 1905. Počas regulačných prác, ktoré prebehli v rokoch 1910 – 1913, sa družstvu podarilo upraviť a spevniť brehy vodných tokov Podlužianka a Sikenica, vybudovať mosty i ďalšiu zhybku v katastri Hontianskej Vrbice.
Levická zhybka vybudovaná v roku 1911 pozostávala z troch liatinových potrubí s priemerom 1 meter, ktoré zabezpečovali prietok vody Pereca. Potrubia po oboch stranách ústili do dvoch nádrží vybudovaných z tehál a betónu. Horná nádrž slúžila i na zachytenie bahna. Dno ohnutého potrubia bolo položené o 60 cm nižšie ako jeho ústie. Takto vybudovaná zhybka bola schopná za sekundu previesť 4 m3 vody. Aby práce na nej mohli prebehnúť nerušene, bolo nevyhnutné tok Pereca dočasne presmerovať cez pozemok Levatichovcov a hradnú záhradu. Po ukončení prác ho vrátili do pôvodného koryta. Nad výstavbou zhybky bdel stavbyvedúci Adam Becker.
Kompletná prestavba zhybky v roku 1966 súvisí s výstavbou nápustného objektu vodnej stavby vo Veľkých Kozmálovciach. Pôvodné tri potrubia boli nahradené jedným železobetónovým potrubím polokružnicového tvaru s priemerom 2,6 m. V súčasnosti je zhybka schopná za sekundu previesť 3,2 m3 a v letných mesiacoch 2,7 m3 vody. Na manipuláciu a prevod vody aj na odklonenie časti prietoku kanála Perec do vodného toku Podlužianky slúžia dve stavidlá.
Súčasný správca zhybky, Správa povodia dolného Hrona a dolného Ipľa Levice, do budúcnosti uvažuje o prevedení prietokov z kanála Perec do Podlužianky, ktoré by zdvihli hladinu vody v koryte vodného toku Podlužianka a vyriešili minimálny prietok vody počas letných mesiacov. Tým by sa zamedzilo enormnému zarastaniu koryta Podlužianky a dosiahlo zlepšeniu biodiverzity vodného toku.
Dodnes zhybka predstavuje malý technický zázrak, ktorý u okoloidúcich vzbudzuje obdiv and vynaliezavosťou našich predkov.
PhDr. LadislavVincze OESSH
