Hrobka Esterházyovcov je pýchou Želiezoviec a patrí do kultúrneho bohatstva mesta. Mauzóleum bolo postavené okolo roku 1790. Vo vyše dvestoročnej stavbe je dvanásť hrobiek, jedna však ostane navždy prázdna. Historky o tých, ktorí v nej ležia, však dojímajú všetkých, ktorí ju navštívia. Neogotickú kaplnku dal postaviť okolo roku 1790 gróf Ján Karol Esterházy de Galantha, ktorý v nej však pochovaný nie je. Telo grófa spočíva v rodnej Galante. Do milovaných Želiezoviec sa vrátilo iba jeho srdce, ako si prial vo svojom závete, pretože Želiezovce mu doslova prirástli k srdcu. Jeho srdce je uložené vedľa jeho manželky Roziny. Jedenásť hrobiek jednej z najvýznamnejších grófskych rodín je osadený tabuľami z červeného mramoru. Jediný prázdny priestor bol pripravený pre Ernestínu Esterházy, manželku želiezovského grófa Kuna Coudenhove. Grófka pred smrťou emigrovala do zahraničia a tam ostala i pochovaná.
Prvého člena rodiny v nej pochovali v roku 1804. Ostatky tu pochovaných ukrývajú mnohé príbehy. Najdojímavejším príbehom je o mladej Karolíne – dcére grófa a jej učiteľovi hudby – Franzovi Schubertovi. Svet ju pozná najmä ako jeho platonickú lásku. Jej veľmi bohatý otec si dal v Želiezovciach postaviť sídlo. Práve sem priviezol svoje obe dcéry a chcel ich hudobne vzdelávať, tak sem priviedol v roku 1818 Franza Schuberta.
Je to polygonálna stavba s fasádami, ktoré členia oporné poschodové piliere s pultovými strieškami. Vstupný portál medzi dvoma opornými piliermi má lomený uzáver a nad ním je tympanón s erbom.
Historicky vzácna kaplnka sa po rokoch dočkala opravy a láka turistov po spoznávaní životných príbehov známej zosnulej grófskej rodiny.