Obec Osturňa bola založená na konci 16. storočia. Leží v severozápadnej časti pohoria Spišská Magura v blízkosti poľských hraníc. Typickou je pre ňu reťazová forma zástavby a átriové hospodárske usadlosti. V roku 1979 bola prevažná časť zástavby vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Osturňa je pravdepodobne najdlhšou potočnou dedinou na Slovensku. Za pamiatkovú rezerváciu boli vyhlásené tri časti obce, konkrétne dolný koniec, stredná časť a horný koniec. Ochranné pásmo rezervácie sa rozprestiera súvislo pozdĺž celej obce, pričom v obci sa nachádzajú objekty ľudového staviteľstva, na ktoré sa vzťahuje individuálna ochrana. Celkovo sa obec pýši 157 pamiatkovo-chránenými objektami.
V minulosti bola Osturňa rozlohou, ako aj počtom obyvateľom najväčšou obcou na Zamagurí. Zástavbu obce tvoria okrem zopár murovaných domov tradičné, dodnes zachované pôvodné stavby – goralské usadlosti – obytné drevenice s veľkým dvorom a hospodárskymi stavbami. Dôležitú rolu pre obec predstavujú prírodné danosti, ktoré tvarujú podobu obce v zmysle, že pôdorys obce je tvarovaný podľa tunajšieho Osturnianskeko potoka. Jednotlivé hospodárske dvory ležia na oboch stranách cesty pri potoku, pričom sú od seba nepravidelne vzdialené. Celá obec sa tiahne približne do dĺžky 9 kilometrov. Dlhý pozemok jedného hospodárstva je roztiahnutý v pruhu na obidvoch stranách od cesty, pri ktorej je situovaný hospodársky dvor. V prednej časti typického pri ceste je situovaný dom, v zadnej časti má miesto stodola s maštaľou. Charakteristický štvorstranne uzavretý pôdorys dvora je po stranách doplnený menšími hospodárskymi časťami.
Pôdorys osturnianskeho domu je asymetrický (pitvor – izba – komora), ktorý je typický pre goralské obce v spišskej oblasti neďaleko poľských hraníc. Pri stavbe pôvodných domov sa používala zrubová technika z otesaných trámov, na kamenných podmurovkách vyrovnávajúcich terén. Strechy sú sedlové a pokryté šindľom. Zrubová konštrukcia sa taktiež používala aj pri stavbe stodoly a maštale. Menšie hospodárske objekty sú zrubené z nekresaných trámov alebo majú drevenú stĺpovú konštrukciu.
Originalitu miestnej architektúry dotvára typická farebnosť na fasádach domov – v jemných odtieňoch zelenej, žltej, modrej a červenej farby. Natierali sa trámy zrubov a kontrastne k nim škárovanie, rámy okien a dvere. Väzba zrubu v nárožiach býva natretá na bielo, a môže byť zdobená jednoduchým geometrickým alebo rastlinným ornamentom maľovaným cez šablónu. Hospodárska časť usadlosti zostáva v prirodzenej farbe dreva.
V obci stále prežívajú ľudové tradície, zvyky, piesne, obyvatelia dodnes nosia tradičný goralský odev. Osturňa nebola vytvorená umelo, možno ju teda označiť za živý skanzen – podobne ako Čičmany alebo Vlkolínec. Vyhlásenie obce za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry pomáha zachovať dedičstvo našich predkov pre ďalšie generácie.