Obec Topoľčianky V malebnom prírodnom prostredí horného Požitavia na úpätí pohorí Tríbeča a Pohronského Inovca sa rozprestiera Obec Topoľčianky. Topoľčianky sa z roka na rok stávajú čoraz viac vyhľadávaným a navštevovaným cieľom turistov vďaka vynikajúcej polohe, kde končí úrodná pôda horného Požitavia a svahov Tribečského pohoria, ktoré sú bohaté na všetky druhy lesnej zveri, vrátane zubrej obory. V roku 1990 bol započatý archeologický výskum na nádvorí zámku v Topoľčiankach, ktorý odhalil stopy osídlenia tejto oblasti z čias 6. a 7. storočia n. l. Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach sa datuje do roku 1293, kedy vznikla listina z obchôdzky majetkov Nitrianskej kapituly, v ktorej sa nachádza údaj o Topoľčiankach, ktoré sa v tejto listine uvádzajú pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Prvým zemepánom bol „comes Haslav“, ktorý dostal toto územie ako odmenu od uhorského kráľa Bela IV. za chrabrosť v obrane proti Tatárom. S vtedajším šľachtickým titulom „comes“ sa stáva zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok.
V rokoch 1561 – 1723, na dobu 162 rokov, sa stávajú Topoľčianky sídlom Tekovskej župy. Od roku 1614 do roku 1708 sa majiteľmi Topoľčianok stávajú Rákocziovci, od roku 1709 – 1742 Zichyovci, éra grófov Keglevichovcov de Buzin započala v roku 1743 a skončila v roku 1890. Keglevichovci vybudovali v našej obci stavby, ktoré tu pretrvávajú dodnes – Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej stavaný v rokoch 1773 – 1781, kedy bol aj konsekrovaný. Druhou významnou stavbou, ktorú tu zanechali Keglevichovci, je renesančno – klasicistické priečelie zámku postavené v rokoch 1818 – 1825. V roku 1890 prichádza do Topoľčianok prvý člen rodu Habsburg, arciknieža Karol Ľudovít von Habsburg, ktorý neskôr daroval celý majetok svojmu synovi Jozefovi Augustovi von Habsburg. J. A. Habsburg dal v rokoch 1908 - 1910 vybudovať Poľovnícky zámok, vybudoval pánsku jazdiareň a voziareň, ďalším jeho dôležitým rozhodnutím bolo predĺženie železničnej trate do Topoľčianok, stavba prvej štátnej školy v Topoľčiankach, ktorá začala slúžiť svojmu účelu v roku 1911. Po zániku Rakúsko – Uhorska v roku 1918 končia v Topoľčiankach Habsburgovci a ich majetok prepadol v prospech novovzniknutého štátu Česko – slovenskej republiky. Od augusta roku 1923 sa Topoľčianky stávajú letným sídlom prezidentov republiky, prvým prezidentom, ktorý tu mal svoje sídlo, bol T. G. Masaryk.
Národopisné múzeum Obsahuje historické predmety zo života vidieckych ľudí z prelomu 19. – 20. storočia. Okrem používaných základných životných potrieb sa tam nachádzajú aj také predmety ako krosná, kolovrátok, lampáš a pod. Pre mladú generáciu je to dnes, už neznámy svet, avšak dôležitý pre poznanie svojej identity. Tradície ľudovej kultúry okrem národopisného múzea, v živej forme zachovávajú súbory Topoľnica, Podhrušovan a Topoľ.