Hrad Plaveč bol postavený okolo roku 1294 ako obranná pevnosť, financovaná šľachticom Arnoldom, synom Ditricha zo Spiša. Získal svoje meno pravdepodobne od kmeňa Polovcov, ktorí boli pozvaní uhorskými králmi v 11. – 12. storočí na ochranu hraníc. V roku 1317 ho uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou daroval spolu s panstvom Drugethovcom, a po ich vymretí v roku 1366 sa stal majetkom Bebekovcov.
V druhej polovici 15. storočia, počas husitských vojen, bol hrad dočasne dobytý bratrancami vedenými Petrom Aksamitom. Neskôr prešiel do vlastníctva rodu Zápoľských, ktorí ho nechali opäť opevniť. V roku 1505 ho kúpil rod Horváthovcov, ktorí sa začali nazývať Horváthovci-Palocsayovci.
Počas povstania Juraja I. Rakóciho bol hrad na strane povstalcov. V 18. storočí stratil vojenský význam a bol prestavaný na obytné sídlo Paloczayovcami. V roku 1715 unikol demolácii vďaka svojmu charakteru obytného domu. V roku 1830 sa pri adaptácii narušila jeho štruktúra a Paloczayovci sa presťahovali do kaštela v Plavči. Po smrti rodu v roku 1857 ho postihol ničivý požiar a odvtedy chátra.
Pôvodne mal hrad malý kameň, ktorý pozostával len z obytnej veže. Podľa opisu z roku 1644 mal aj palác, kaplnku, starý palác, dve bašty a zámočnícky dom. Po renesančnej prestavbe hrad zobrazuje kresba Myskovszkého, kde vidno, že prestavba pohltila aj donjon. Z hradu sa zachovali zvyšky juhovýchodného muriva s kruhovou baštou a ďalšou polkruhovou baštou na opačnej strane.
Dnešný stav hradu je zredukovaný len na zvyšky múrov obytnej časti a obrannej bašty. Od roku 2014 prebieha obnova hradu vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, Európskych fondov a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Miestne občianske združenie Džatky pre všetko každoročne organizuje kultúrnu akciu s názvom Deň hradu Plaveč, ktorá priláka širokú verejnosť.