Strážca Tekova

Levický hrad a Tekovské múzeum

Levice | Tekov

Levický hrad je obklopený rozrastajúcim sa moderným mestom, pri jeho návšteve vás nečaká náročný výstup ani nehostinný terén, ale musíte ho hľadať medzi panelákmi. Napriek tomu je Levický hrad zaujímavou turistickou atrakciou a dominantou nielen mesta Levice, ale i celého nášho regiónu. Najstaršiu časť hradu tvorí jednotraktový palác horného hradu, ktorý prirodzene kopíruje skalný výbežok, na ktorom stojí. Bol postavený na andezitovom brale obklopenom neprístupným močaristým terénom koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1318, keď hrad vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1388 – 1553 bol hrad v majetku rodu Levických. V tomto období bol vystavaný nový trojpodlažný palác obdĺžnikového pôdorysu, ktorý dnes nazývame stredný hrad. Rozsiahle stavebné úpravy hradu vyvolalo narastajúce turecké nebezpečenstvo, ktoré radíme do renesančnej etapy prestavby hradu v 16. a v prvej polovice 17. storočia. Dochádza k rozšíreniu opevnenia južným smerom, čím vzniká veľké južné (jazdecké) nádvorie. Od mesta sa do hradu vstupovalo tzv. južnou bránou ponad priekopu cez padací most. Brána je súčasťou renesančného Dobóovského kaštieľa. Stavba bola dokončená v roku 1571, čo dokladá i kamenný nápis nad vstupnou bránou. Táto mimoriadne dlhá dvojpodlažná budova uzatvára areál z juhu, na východe sa k nej pripája mohutný kazematový bastión a na západe zas tzv. juhozápadný bastión (dnes amfiteáter). Západnú časť areálu chráni tzv. Kapitánska budova so západným bastiónom (dnes hlavné sídlo Tekovského múzea v Leviciach). Delostrelecké bašty chránili pevnosť zo štyroch svetových strán. Aj napriek rozsiahlym stavebným úpravám sa hrad Turkom neubránil. Hradná posádka kapitulovala pred značnou presilou už 2. novembra 1663. Levice sa tak na necelý rok stávajú súčasťou Osmanskej ríše. Definitívnu porážku Turkom zasadilo cisárske vojsko pod vedením Louisa Rattuita de Souchés v bitke pri Leviciach 19. júla 1664. Nebývalý rozvoj mesta Levice po odchode Turkov bol však zastavený už začiatkom 18. storočia, keď sa Levice dostávajú do víru bojov protihabsburského povstania vedeného Františkom II. Rákocim. Tieto udalosti spečatili osud Levického hradu ako vojenskej pevnosti. Hrad v majetku Esterháziovcov bol už v roku 1703 obsadený kurucmi. V roku 1709 ustupujúce kurucké vojsko hrad zničilo. Pevnosť bola podpálená, pracháreň vyhodili do vzduchu, zasypali hradnú studňu i vodné priekopy. Zo strategicky dôležitého miesta sa postupne v priebehu 18. a 19. storočia stáva ruina, ktorá už nikdy viac nebola obnovená. Zariadenie hradu a život ľudí, ktorí ho obývali, nám aspoň čiastočne približujú nálezy z archeologických výskumov, ktoré návštevníci môžu vidieť vystavené v stálej expozícii Tekovského múzea v Leviciach. V priebehu 20. storočia bol chátrajúci hradný areál využívaný rôznymi inštitúciami a na rôzne účely a podľa toho sa menila i jeho podoba. Významnejšiu pozornosť hradu venovala až rodina Schoellerovcov, ktorá ho vlastnila od roku 1867 až do konca druhej svetovej vojny. Samotní majitelia hradu sídlili v honosnom kaštieli, ktorý stál v dnešnom mestskom parku. Niektoré priestory však využívali ich zamestnanci na obytné a hospodárske účely, napríklad ako skládku dreva, dielne či záhradky. V 30. rokoch 20. storočia táto bohatá rodina financovala aj čiastočnú rekonštrukciu hradu a úpravu jeho okolia. Schoellerovci dali uprostred tohto krízového obdobia postaviť aj nadstavbu stredovekej obrannej veže, tzv. rotundu.

V roku 1958 sa hradný areál stáva sídlom múzea. Novozískané priestory boli síce väčšie, ale potrebovali rekonštrukciu. Jednotlivé budovy hradného areálu len postupne prechádzali pod správu múzea. Už v priebehu 60. rokov sa čiastočne rekonštruovala západná bašta, tzv. mešita, kde boli sprístupnené i nové expozície múzea. Niektoré priestory boli však naďalej využívané aj ako súkromné byty. V hradnom areáli sídlila napríklad základná hudobná škola, materská škola alebo Okresná pamiatková správa Levice. V rokoch 1967 – 1990 bol v Dobóovskom kaštieli umiestnený domov mládeže dnešnej Obchodnej akadémie v Leviciach. Žiaľ, necitlivé stavebné zásahy do interiéru zanechali stopy na tejto renesančnej pamiatke. V priestore južnej bašty stála viacúčelová budova, v ktorej v rokoch 1964 – 1981 sídlila aj Tekovská hvezdáreň v Leviciach. V roku 1971 tu bola vybudovaná aj pozorovateľňa s odsuvnou strechou. Avšak z dôvodu poškodenej statiky bola táto budova asanovaná a dnes v priestore južnej bašty stojí amfiteáter. Ten bol postavený v rokoch 2005 – 2006. Je dejiskom rôznych koncertov a divadelných predstavení.

V 80. rokoch sa začalo s rekonštrukciou Kapitánskej budovy, a k nej pripojenej tzv. západnej bašty. Rekonštrukcia prebiehala v rokoch 1982 – 1998 a v roku 2001 tu bola sprístupnená prvá časť stálej expozície. Dnes v týchto budovách sídli už rozšírená stála expozícia, Galéria Jozefa Nécseyho, výstavná miestnosť, riaditeľstvo, depozitáre, kancelárie pracovníkov a koncertná sála. Tá je dejiskom bábkových a divadelných predstavení, rôznych konferencií a odborných seminárov. V Dobóovskom kaštieli je pre verejnosť sprístupnená výstavná miestnosť a tiež kultúrno-výchovná miestnosť, využívaná najmä počas podujatí organizovaných múzeom. V ostatných častiach renesančného kaštieľa sa nachádzajú depozitáre a konzervátorské dielne.

Video
Hlasový sprievodca

Sv. Michala 2431/40

934 69 Levice

Umiestnenie

Slovensko
48° 13' 18.9732" N, 18° 36' 5.0472" E
SK

Hlasový sprievodca

Video